Je naozaj smutné, že pri písaní o
Egypte, Tunisku a mohých severoafrických
krajinách z historického hľadiska
narazíme na fakty o zelenej krajine,
plnej bohatého života, zvierat, rastlín,
stromov a lesov prekvitajúcich životom.
Súčasnosť je však pravý opak, krajina je
nehostinnou, pustou a o živote toho veľa
nesvedčí. Samozrejme hovoríme teraz o
oblastiach vo vnútrozemí, nie o
pobrežnej časti krajiny. Minulosť bola v
celej tejto časti kontinentu o niečom
inom. Pravek bol výrazný zeleňou.
Krajina mala dostatok jazier, lesov a
prví ľudia sa tu zo zachovaných dôkazov
pohybovali v čase 8000 rokov pred
Kristom. Vynikali pestovateľstvom,
chovom stádového dobytka ale aj umením.
Zachovali sa nám dodnes niektoré druhy
nástrojov, šperkov, no napriek veľmi
malému množstvu nám dokazujú veľa o
spôsobe života. Významné sú aj jaskynné
maľby a maľby na kamenných stenách ako
napríklad vo Wadi Mathendous.
Maľby sú jasným dôkazom, že vtedy Líbya
prekvitala životom a miesta, kde je
teraz Sahara a v súši sa pražia tieto
maľby, pred tisícročiami pretekali
rieky, pásli sa zvieratá a vo vodách
plávali krokodíly.
Prvým známym národom sa tu stali
Berberi. Tí pritom osídľovali celú
severnú Afriku od Atlantiku po Egypt a
pre rozširujúcu sa Saharu sa neustále
posúvali na sever, kde sa zhusťoval ich
výskyt. Jedným z miest, ktoré pochádzajú
z časov okolo roku 1000 p.n.l bola
Garamanta s obyvateľmi zvanými
Garamanti. Starobylé mesto je dnes len
zvyškom zrúcanín, no i tak nám zachovalo
zaujímavé dôkazy o inteligenciu
vtedajšieho národa. Na túto dobu totiž
vytvorili naozaj prepracovaný systém
podzemných kanalizácií, ktoré
dopracovali vodu na požadované miesto a
tým sa docielil vodovod, ale aj
zavlažovanie polí pod zemou. Založili
tiež prvé kráľovstvo v oblasti Fezzan.
Fezzan patril medzi významné lokality
ešte v čase 500 rokov pred našim
letopočtom až do rokov okolo 500 nášho
letopočtu. |