|
Mesto Shahhat leží v údolí Al Jabal al
Akhdar v severnej Líbyi pri pobreží, no
viac na východ. Je najstarším mestom a
zároveň piatym najväčším v celom tomto
regióne. V podstate ide o klasické
mestečko, ktorých je v Líbyi viacero,
pri pobreží, so všetkými možnosťami ako
úrady, nákupy, doprava a siete. Shahhat
je však významným mestom z pohľadu
histórie a ej zachovávania. V jeho
blízkosti na západ a na sever sa
nachádza niekoľko zaujímavých miest,
lokalít a v neposlednom rade vlastne
zvyšky dávneho mesta Cyrene. Nachádza sa
len 20 km od starobylého prístavu
Apollonia, ktorý dnes poznáme pod názvom
Mars Susah. |
|
|
Kráľovstvo a región Cyrenaica |
|
|
|
|
Mesto Cyrene založili v 7. storočí p.n.l
grécky osadníci pochádzajúci z ostrova
Santorini a vzniklo tak kráľovstvo
Cyrenaica, čím dalo vzniknúť pomenovaniu
celej východnej Líbyi. Cyrenebolo
významným miestom filozofie od 3.
storočia po založení slávnej školy
Aristippusom, žiakom samotného Sokrata.
Aj vďaka tomu Cyrene získali vtedajšie
pomenovanie „Atény Afriky“. V roku 450
p.n.l. vznikla republika. Počas
Peloponézskych vojen Cyrene pomáhalo
Sparte a dodávalo jej trirémy, bojové
lode s vesliarmi ako aj pomáhalo s
odbornosťou námorníkov.
Po vpáde Alexandra Veľkého okolo roku
331 p.n.l sa celé mesto dostalo pod
nadvládu dynastie Ptolemájov. Následne
sa od roku 27 p.n.l stalo mesto súčasťou
rozširujúcej sa Rímskej ríše. Cyrene si
ponechalo štatút centra regiónu
Cyrenaica. Rímske obdobie poznamenávali
nepokoje židovského obyvateľstva, ktoré
dovtedy žilo v pokoji. Rímska nadvláda
ich znevýhodňovala, čo malo za následok
povstanie v roku 73 n.l. ako aj ďalšie,
historicky významné povstanie známe ako
Kitoská vojna, inak známa ako
židovsko-rímska vojna v ktorej neboli
Cyrenejčania sami, keďže sa pripojila aj
Mezopotámia, Cyprus a ďalšie miesta.
Cyrene bolo počas svojho rozkvetu známe
ani nie pre svoju polohu, filozofické
vzdelanie, alebo lodiarstvo. Azda
najslávnejší vývozný artikel bola
liečivá rastlina Silphium, ktorú z tohto
miesta vyvážali a bola vysoko žiadaná v
celej Gréckej, ale neskôr aj Rímskej
ríši. Cenila sa najmä jej živica.
Silphium sa objavovalo celé stáročia na
cyrenejských minciach a v tematickej
výzdobe. V roku 262 mesto postihlo
zemetrasenie a dlho sa zo škôd oblasť
nemohla spamätať. Ďalšie zemetrasenie v
roku 365 celkom zmarilo akékoľvek pokusy
o obnovu mesta. Nakoniec sa mesto
dostalo pod vládu Arabov, ktorí sem
prišli 643 a veľkú prácu s dobytím
hradieb a s porazením obrany nemali.
|
|
|
|
V súčasnosti v ruinách mesta Cyrene je
možné vidieť viacero stavieb, ktorých
dodnes rozpoznateľné a zachované ulice
zdobia prekrásne detailné mozaiky.
Mohutnou a prekrásnou je stavba Diovho
chrámu. Tá je však zámerne poškodená
samotným Muammarom al-Kaddáfím, ktorý ju
nechal poškodiť v roku 1978. Očividne
samotný vodca nemá cit k pamiatkam
nesmiernej hodnoty, pretože počas
vojnových konfliktov v lete roku 2011 na
niektoré podobné miesta v krajine skryl
zbrane a preto sa NATO nebránilo útočiť
aj na pamiatky. V blízkosti Diovho
chrámu je možné nájsť starú taliansku
pevnosť z novšej doby. Apollónova
svätyňa sa nachádza viac na západ, asi
30 minút chôdze. Južnejšie sú trosky
starého mesta Cyrene a Demeterinho
chrámu. Úspešné archeologické výskumy,
ktoré v oblasti prebiehajú mohli
priniesť zaujímavý objav. V roku 2005
bolo pod zavalenou stenou objavených
niekoľko zachovaných sôch, ktoré tu
zostali skryté viac ako 1600 rokov pred
zlodejmi a miestnymi. Ťažký múr a zvyšok
stien vytvorili kryptu, pod ktorou
nikomu nenapadlo hľadať práve poklad v
podobe prekrásne zachovaných sôch. Za
takto výnimočné zakonzervovanie sôch sa
objavitelia mohli poďakovať zemetraseniu
z roku 365, ktoré zapríčinilo
rozpadnutie budovy.
Zväčšiť mapu |
|
|
|