|
|
|
Rozloha Líbye je veľká 1 759 540 km2 čo
znamená že rozloha Slovenska by sa do
krajiny vošla 35x. Je 17. najväčšou
krajinou na svete. Líbya je súčasťou
takzvaného Maghrebského regiónu v
Severnej Afrike. Rozkladá sa na
približne 1 800 000 km2 veľkej rozlohe a
svojou veľkosťou je štvrtou najväčšou
africkou krajinou. Celkovo s Líbyou
susedí 6 krajín. Hospodársky významným
je sused z východnej strany Egypt, zo
západu susedí s Alžírskom a Tuniskom.
Južné hranice sú tvorené krajinami Tchad
(Čad) a menšou hranicou s Nigerom.
Juhovýchodnú hranicu tvorí pod Egyptom
Sudán. Najvyspelejší a najľudnatejší
sever krajiny má takmer úplne celú svoju
severnú hranicu tvorenú pobrežím so
Stredozemným morom. Krajina sa tradične
delí na tri celky. Sú to Tripolitania,
Cyrenaica a Fezzan. V celej Afrike má
Líbya najväčší hrubý domáci produkt.
So Stredozemným morom má práve Líbya
najdlhšiu hranicu a to 1770 kilometrov.
To znamená množstvo pláží, miest,
pobrežia, ktoré je možné využívať pre
turistiku, pokiaľ by to situácia v
krajine dovolila na plno rozšíriť.
Bohaté možnosti pre cestovný ruch, ale
najmä fakt, že pobrežie lákalo aj
antických staviteľov a národy. Tie tu
zanechali množstvo budov, trosiek, ruín
po mestách, chrámoch a podobne.
More na sever od líbyjského pobrežia sa
niekedy nazýva Líbyjské more. Záliv
Sirta je najväčší záliv v severnej
Afrike a zarezáva sa priamo do krajiny
vodou Stredozemného mora. |
|
|
|
|
Klíma je suchá. Sever ovplyvňuje
Stredomorie, no na väčšinu krajiny
pôsobí práve blízkosť Sarahy. Pôsobí
tiež sirocco, prašný južný vietor
niekoľko krát za rok. Piesočné búrky sa
môžu objaviť taktiež. V nehostinnej
púšti sa však na rôznych miestach
objavujú oázy. V Líbyi nie je až tak
veľmi núdza o vodu, ako by sa dalo
chápať z hovorenia o vyprahnutej púšti,
len treba vedieť hľadať. Plocha Sahary
má miest s vodou niekoľko a viaceré sú
miestom zdržania alebo pobytu kočovníkov
a rôznych predajcov. Púšť môže byť
vyprahnutá aj niekoľko rokov. Následne
ak sa sem dostanú mračná, je to veľká
udalosť, kedy niektoré rastliny ožívajú
aj napriek tomu, že celé roky boli
vysušené na prach.
V Líbyi bol tiež zaznamenaný rekord v
nameranej teplote a to 58°C v septembri
roku 1922 v meste Aziziyah Al
juhozápadne od Tripolisu.
Južná oblasť Uweinat je významná tým, že
ju tvorí žulové pohorie staršie než
pieskovec a pieskové nánosy v jej okolí.
Vďaka objaveniu ropy sa podarilo tiež
objaviť prítomnosť bohatých zásob vody a
to pritom je suchá nehostinná časť
púšte, v ktorej vodu ani nikto nečakal.
Podobných prekvapení však poznáme
viacero. Sahara pod nánosmi piesku totiž
neukrýva len vodu, ale pod tonami piesku
sa nachádza dávna krajina, možno celé
dávne zakonzervované obydlia a milióny
kostier uhynutých zvierat, stratené
poklady, tovar karaván a mnoho ďalšieho.
|
|
|
|
