|
|
|
90 % obyvateľstva sa nachádza v miestach
pri pobreží. Celé populácia teda žije na
10 % percentách plochy. Hustota
obyvateľstva je celkom iná v prímorských
oblastiach ako v oblastiach blízkych
Sahare. Ľudia sú z 88 % mešťania.
Sústreďujú sa teda v blízkosti troch
najväčších miest krajiny Tripolis,
Benghází alebo Misurata. V Líbyi žije
asi 6,5 milióna obyvateľov a najväčší
rozmach obyvateľstva a babyboom sa
objavil po roku 1985. |
|
|
|
|
Pôvodné berberské obyvateľstvo po vpáde
Arabov prežíva v okolí mesta Gharyán na
severozápade krajiny a v okolí mesta
Zuwarah. Celkovo však celú severnú časť
krajiny s výraznou časťou na východe
prevažuje arabské, alebo
arabsko-berberské obyvateľstvo. Východný
pás krajiny pozdĺž hraníc zasahujúc skôr
do Sahary obývajú Tuarégovia. Výraznú
južnú a juhovýchodnú časť územia Líbye
zas obýva národ Tebou. Časť krajiny
bývalého kráľovstva a súčasného regiónu
Cyrenaice je tvorená vlastnými národmi a
kmeňmi ako Majabrah, Awajilah, Abaydat,
Barasa, Abiid, Darsa, Arafah a pár
ďalších. Podobné kmene sa nachádzajú aj
v ostatných častiach krajiny, skôr však
roztrúsené, alebo sa k svojmu pôvodu ku
kmeňom už pre miešanosť nehlásia.
Celkovo je klanov a kmeňov v krajine
okolo 140.
Obyvateľstvo tvoria aj ostatné národy,
ktoré v Líbyi žijú. Najviac sú to
africké národy, skupiny hovoriace
vlastným jazykom, členovia krajín
čiernej Afriky. Žijú tu Egypťania a
ľudia zo subsaharských krajín. Odhaduje
sa aj niekoľko desiatok tisíc občanov
krajín ako Bangladéš, Čína, alebo ľudia
z Filipín. Nájsť v nej môžeme aj malú
časť talianskych občanov. Pôvodne ich v
Líbyi žilo o mnoho viac. Po prevzatí
moci Kaddáfim však záujem Talianov o
život v Líbyi zásadne upadol. Hovorí sa
tu arabsky, čo je aj jediná úradná reč.
Lokálne sa hovorí berbersky alebo
jazykom Tuarégov Tamahaq. Mladá
generácia sa dohovorí po anglicky,
výnimočne po francúzsky. Staršia
generácia ešte pozná taliansky jazyk.
Pôvodne líbyjskí Araby žili kočovne v
stanoch. Aj tam však udrela modernizácia
a zmenil sa spôsob života na bežný v
bytových domoch, v mestách a centrách v
ktorých sa sústredia pracovné možnosti,
služby a zázemie. Obyvateľstvo tvoria aj
utečenci z iných arabských, afrických
alebo „spriatelených“ krajín ako je
Palestína, Sudán, Somálsko alebo Irak.
|
|
|
|
|
|
Základné vzdelanie je zadarmo pre
všetkých v celej Líbyi. Povinné
vzdelanie je stredoškolské.
Negramotnosti sa teda Líbya nemôže
obávať, v tejto oblasti má najmenšie
rezervy z celej severnej Afriky. V
Benghází bola v roku 19+51 založená prvá
univerzita kráľovským dekrétom.
Inštitúcie vyššieho vzdelávania však
odvtedy prudko rástli a vzdelanie je v
krajine na veľmi dobrej úrovni.
Vysokoškolské vzdelanie hradí vláda, ale
fungujú aj súkromné menšie školy, kde si
môžu vzdelanie študenti hradiť. Rozpočet
na vzdelanie krajiny predstavuje jednu
tretinu celkového rozpočtu.
Najvýznamnejšími sú univerzita Al Fateh
v Tripolise, Misurátska univerzita,
Garyounisská univerzita v Benghází,
alebo Vysoká škola výpočtovej techniky v
Tripolise a ďalšie. |
|
|
|
|
|
97 percent obyvateľstva vyznáva islam.
Väčšina dodržiava sunitský islam. Pred
rokom bolo hnutie Senuddi hlavným
islamským hnutím v Líbyi. Pomáhalo ľuďom
žijúcim kočovným spôsobom. Toto islamské
hnutie sa však zničilo talianskou
inváziou a absolútne ho ničil nástup
Kaddáfiho a jeho ideológie. Líbya bola v
minulosti domovom jedného z najstarších
židovských spoločenstiev na svete na
tomto území žijúceho od roku 300 p.n.l.
V roku 1942 ale taliansky fašizmus aj tu
zasiahol do života miestnych Židov a
zaradil ich do pracovných táborov južne
od Tripolisu. Niekoľkí zomreli, no po
vyhlásení nezávislosti aj tak niekoľko
desiatok tisíc Židov z krajiny
emigrovalo. |
|
|
|
